Polodlhá srsť s bohatým golierom, kontrast tmavšej farby odznakov v porovnaní k ostatnému telesnému povrchu a predovšetkým modrá farba oka – čím hlbší odtieň, tým lepšie. No nádherné oči sú iba jednou z krás amerických „handrových bábik“. Ďalšou je ich veľkosť. Ragdollovia sú omnoho väčší než väčšina ostatných plemien, na výstavách ich väčšinou „prerastú“ iba mačky mainské. Kocúri dorastajú do hmotnosti 7 až 10 kg a mačky od 4,5 do 6 kg. Samozrejme existujú aj väčšie výnimky.

Jej najväčšou devízou je pre jej bezsrstosť, takže odpadá denná starostlivosť o srsť.

Mačku je potrebné kúpať raz až dva razy za týždeň v letných mesiacoch, v zime stačí raz za týždeň. Niekedy stačí mačku utrieť navlhčenou hygienickou handričkou. Na kožu stačí obyčajný detský šampón.

Občas treba mačke očistiť oči a uši a to preto že nemajú chlpy v ušiach (podľa štandardu nemajú byť), nemajú ani mihalnice. Preto je vhodné túto mačku držať v menej prašnom prostredí.

Každá mačka má rada teplo a doni nie sú výnimkou. Je to čisto izbová mačka a v zimných mesiacoch by asi vonku neprežila. Bežne vykurované byty donom vyhovujú.

Donský Sphynx a slnko: nedoporučuje sa aby tieto mačky chodili príliš dlho na priame slnko (obzvlášť keď je silné). Je to z dôvodu ich možného opálenia a následných fľakoch na koži. Strava je potrebná kvalitná, ale to aj pri osrstených chovných mačkách

Mačky s vlnitou srsťou sú známe ako rexy. Do tejto skupiny patrí devon, cornish, german, selkirk rex a La Perm.

Devon rex je rasa, ktorá vznikla prirodzenou mutáciou v 60. rokoch v Anglicku. Žena menom Beryl Cox z Buckfastleigh v Devone vtedy objavila  medzi mačkami z ulice sivé mača s kučeravou  srsťou. Dovtedy  boli takéto mačky známe ako cornish rex, preto sa pokúsila spáriť kocúrika, ktorého nazvala Kirlee, s mačkou Cornish rex.

Mačiatka z tohto vrhu mali však normálnu srsť, to znamená, že zvlnená srsť Kirleeho má iný genetický základ.

Z párení Kirleeho s jeho dcérou  Golden Rain (sama s normálnou srsťou) vyšlo najavo, že je nositeľkou oboch rex génov (gén 1 pre CRX aj gén 2 pre DRX). Každý z týchto génov zapríčiňuje rozdielne spontánne mutácie, ktorých dôsledkom je vlnitá srsť.

Devon rexa ako rasu oficiálne uznala GCCF (Gonvering Council Cat Federation) vo Veľkej Británii v roku 1967.

Štandard 

Devon Rex je malá až stredne veľká  mačka orientálneho vzhľadu s vysokými nohami a štíhlym, pretiahnutým telom.

Hlava je klinovitá, o niečo dlhšia ako široká, s výraznými, širokými lícnymi kosťami.

Papuľka a nos sú krátke, s výrazným stopom.

Čelo je oválne, vrch hlavy plochý.

Hmatové fúzy má devon krátke, pevné a skučeravené.

Uši sú veľmi veľké, nízko nasadené, zvonku dobre osrstené ale zvnútra takmer holé.

Oči sú veľké, oválne, farba závisí od farby srsti.

Chvost je dlhý, štíhly, zúžený do špica. Nemá byť ani príliš, ani málo osrstený.

Nohy sú dlhé, štíhle, jemne do O. Zadné nohy sú o niečo dlhšie ako predné.

Srsť je veľmi krátka, jemná a zvlnená. Srsť devona na rozdiel od cornish rexa je zložená zo všetkých troch typov chlpov, v porovnaní s ním sú vlnky väčšie a menej kompaktné. Pri devonoch býva občas spodná časť tela pokrytá len jemným páperím, želané je však normálne osrstenie. Povolené sú všetky farby a farebné kombinácie.

Extra 

Prvým extra u devon rexa je určite jeho vzhľad. Táto rasa vyzerá, akoby k nám dorazila z inej planéty. So svojimi velikánskymi ušami a veľkými, stále akoby prekvapenými očami je táto mačka skutočne zvláštna. Nezameniteľný výzor devona bol predlohou pre svetoznáme filmové postavy ako napríklad E.T. mimozemšťan, alebo majster Yoda (malý, zelený, bojovník z Hviezdnych vojen), hoci podľa mňa najviac pripomína chlpaté príšerky Gremmlins.

Ďalšou zvláštnosťou u devona je kučeravá, na dotyk akoby plyšová srsť, ktorá nepĺzne. To je veľkou výhodou pre alergikov, ktorí často dobre znášajú tieto mačky. Nevyhnutné pri kúpe devona alergikom sú však testy, pretože ak je človek alergický na mačaciu srsť, vo väčšine prípadov spokojne žije s mačkou ako je devon rex, no pri alergii na sliny a výlučky žliaz sa bohužiaľ musí akejkoľvek mačky zrieknuť. Ideálna ja osobná skúsenosť , pretože reakcia u človeka s alergiou može byť rôzna.

(Telesná teplota je u devonov o niečo vyššia ako normálne, na dotyk su ako plyšové termofory. Tieto mačky tak kompenzujú chýbajúcu termoizoláciu, ktorú zabezpečuje normálne hustý kožuštek. Ich jemná srsť im ju neposkytuje, preto su citlivé na chlad, prievan a teplotné zmeny. Byt, kde devon žije by mal byť v zime dobre vykúrený.

Prekvapivé je tiež, to koľko táto útla mačka žerie. Ale však nemá sklon k tučnote netreba ju obmedzovať. Súvisí to tiež so zrýchleným metabolizmom kôli zvýšenej telesnej teplote. Spotrebuje preto oveľa viac energie ako iné mačky.
Povaha 

Možno práve preto, že devony sú prekticky úplne zavislé od  človeka a nie su schopné prežiť vo voľnej prírode existujú iba extrémne spoločenské a prítulné mačky tohto druhu.

Devon je čosi ako mačkopes, ktorý Vás sprevádza na každom kroku a je na „svojich"  ľudí silne naviazaný. V podstate je jedno čo robíte, devon je stále pri tom, či už spíte (spí), čítate  (pravdepodobne si ľahne cez knihu), alebo upratujete (kontroluje obsah vedra, alebo či je dobre utretý prach). Ako jediná mačka  devon rex dokonca máva chvostom, podobne ako pes, keď sa teší .

("ako pes a mačka" na náš štýl)

Devon je aktívna, hravá,zvedavá, citlivá a veľmi (ale nie príliš) komunikatívna mačka. Potrebuje však množstvo času, ktorý jej treba venovať a citlivý, jemný prístup, pretože sa ľahko zľakne a vystraší.